2015
bakalárska práca
Cieľom práce Touchdown je vytvorenie komunikácie medzi dvoma odlišnými zložkami ľudskej kultúry – športom a umením, a spracovanie témy umeleckým prístupom mne vlastným.
Slovo “touchdown“ nebolo zo športovej terminológie vybraté náhodou. V procese, ktorým sa dá touchdown (skórovanie) v americkom futbale dosiahnuť a v tvorení teoretickej či praktickej časti bakalárskej práce, badať isté metaforické podobnosti, preto sa tento termín javil ako dostatočne výstižný a tiež trochu zábavný v pozícii názvu bakalárskej práce.V práci cielene vnímam šport v širších významoch. Hľadám možnosti zasadenia športovej aktivity do kontextu umenia spôsobom, s ktorým sa ako tvorca stotožňujem a ktorý mi vnútorne neprotirečí. Neposkytujem prostredníctvom umenia opisnú definíciu toho, čím sa šport už rozumie. Ponúkam osobný náhľad na zmysel umenia, športu a ich prepájania, porovnávam ich vlastnosti a ukazujem im, čo pozitívne môžu od seba navzájom v reálnom živote prebrať. Usilujem sa tiež vzbudiť záujem diváka o rozširovanie chápania estetických kvalít.
Snažím sa nepôsobiť prehnane ťaživo a komplikovane, konceptuálny charakter mojej práce však počíta so zapojením aktívneho uvažovania diváka.
Idea
Práca sa zaoberá vzťahmi medzi umením a športom, možnosťami ich spájania. Poukazuje na spôsoby, akými sa na ne dá nahliadať. Všíma si rozdiely v ich komunikácií a pôsobení na diváka, následne tieto poznatky spracúva. Skúma hranice existencie umenia aj športu, doberá si ich stereotypnú pozíciu. Antiidealizuje pózu autora ako umelca a aj ako športovca.
Kritický podtext a ironizovanie nebol jej hlavným cieľom, v niektorých častiach však vyplynul prirodzene ako konštatovanie stavu ľudskej spoločnosti.
Touchdown sa tiež snaží aktívne zapojiť diváka do procesu tvorby, ten sa stáva jednak spolutvorcom diela, ako aj dielom samotným – súčasťou aktu spojenia športu a umenia.
Forma
Formálnu podobu tejto práce možno charakterizovať ako zhmotnenie zmyslu subjektívneho posolstva estetiky, miestami ako hru s médiami a možnosťami ich inštalácie v priestore. Nesnaží sa dosahovať vrcholné méty estetiky, ani nemá byť jej výsmechom.
Estetik Dušan Prokop uvádza vo svojej knihe Kultura, estetično, umění príklad, ktorý výstižne poukazuje na široké rozpätie charakteristík estetiky: „Elegantní piruety a křivky letu vlaštovky obdivujeme. Vrabčák, který “letí ako kámen“, jeho “drzost“ či jeho nijak libozvučné čimčarování, to všechno v nás vzbuzuje spíše úsměvný soucit.“
Práca samu seba považuje za vrabca, ktorý si každé ráno umýva perie v kaluži vody.
Koncepcia inštalácie
Šport je fyzická aktivita, zábava, rozptýlenie, hra.
Toto základné zhrnutie charakteristík sa stalo výrazne rezonujúcou zložkou v zmýšľaní o koncepcii inštalácie. Keďže spájanie športu a umenia môže predznačovať kŕčovitosť, jej cieľom je zachovať prirodzenosť a psychologickú odľahčenosť, akými sa vyznačuje samotný pohyb. Na druhej strane sa autorke javí kombinácia športu a umenia svieža, preto by jej forma strnulej prezentácie, pravdepodobne, nepristala. Opúšťa teda ideálny výstavný priestor, snaží sa spolupracovať s myšlienkou nenútenosti a vďaka inštalácií jednotlivých diel na rôznych miestach, a teda potreby intenzívnejšieho pohybu pohybu diváka po priestore, sa stáva nenápadným spojením športu a umenia. Orientáciu uľahčuje mapa (plánik) so zaznačenou polohou umiestnenia prác.
Slovo “touchdown“ nebolo zo športovej terminológie vybraté náhodou. V procese, ktorým sa dá touchdown (skórovanie) v americkom futbale dosiahnuť a v tvorení teoretickej či praktickej časti bakalárskej práce, badať isté metaforické podobnosti, preto sa tento termín javil ako dostatočne výstižný a tiež trochu zábavný v pozícii názvu bakalárskej práce.V práci cielene vnímam šport v širších významoch. Hľadám možnosti zasadenia športovej aktivity do kontextu umenia spôsobom, s ktorým sa ako tvorca stotožňujem a ktorý mi vnútorne neprotirečí. Neposkytujem prostredníctvom umenia opisnú definíciu toho, čím sa šport už rozumie. Ponúkam osobný náhľad na zmysel umenia, športu a ich prepájania, porovnávam ich vlastnosti a ukazujem im, čo pozitívne môžu od seba navzájom v reálnom živote prebrať. Usilujem sa tiež vzbudiť záujem diváka o rozširovanie chápania estetických kvalít.
Snažím sa nepôsobiť prehnane ťaživo a komplikovane, konceptuálny charakter mojej práce však počíta so zapojením aktívneho uvažovania diváka.
Idea
Práca sa zaoberá vzťahmi medzi umením a športom, možnosťami ich spájania. Poukazuje na spôsoby, akými sa na ne dá nahliadať. Všíma si rozdiely v ich komunikácií a pôsobení na diváka, následne tieto poznatky spracúva. Skúma hranice existencie umenia aj športu, doberá si ich stereotypnú pozíciu. Antiidealizuje pózu autora ako umelca a aj ako športovca.
Kritický podtext a ironizovanie nebol jej hlavným cieľom, v niektorých častiach však vyplynul prirodzene ako konštatovanie stavu ľudskej spoločnosti.
Touchdown sa tiež snaží aktívne zapojiť diváka do procesu tvorby, ten sa stáva jednak spolutvorcom diela, ako aj dielom samotným – súčasťou aktu spojenia športu a umenia.
Forma
Formálnu podobu tejto práce možno charakterizovať ako zhmotnenie zmyslu subjektívneho posolstva estetiky, miestami ako hru s médiami a možnosťami ich inštalácie v priestore. Nesnaží sa dosahovať vrcholné méty estetiky, ani nemá byť jej výsmechom.
Estetik Dušan Prokop uvádza vo svojej knihe Kultura, estetično, umění príklad, ktorý výstižne poukazuje na široké rozpätie charakteristík estetiky: „Elegantní piruety a křivky letu vlaštovky obdivujeme. Vrabčák, který “letí ako kámen“, jeho “drzost“ či jeho nijak libozvučné čimčarování, to všechno v nás vzbuzuje spíše úsměvný soucit.“
Práca samu seba považuje za vrabca, ktorý si každé ráno umýva perie v kaluži vody.
Koncepcia inštalácie
Šport je fyzická aktivita, zábava, rozptýlenie, hra.
Toto základné zhrnutie charakteristík sa stalo výrazne rezonujúcou zložkou v zmýšľaní o koncepcii inštalácie. Keďže spájanie športu a umenia môže predznačovať kŕčovitosť, jej cieľom je zachovať prirodzenosť a psychologickú odľahčenosť, akými sa vyznačuje samotný pohyb. Na druhej strane sa autorke javí kombinácia športu a umenia svieža, preto by jej forma strnulej prezentácie, pravdepodobne, nepristala. Opúšťa teda ideálny výstavný priestor, snaží sa spolupracovať s myšlienkou nenútenosti a vďaka inštalácií jednotlivých diel na rôznych miestach, a teda potreby intenzívnejšieho pohybu pohybu diváka po priestore, sa stáva nenápadným spojením športu a umenia. Orientáciu uľahčuje mapa (plánik) so zaznačenou polohou umiestnenia prác.
Jana
objekt
objekt
Chcela som byť akvabelou.
video
(prehrávané na wc bez zvuku)
Drepy
videoslučka
(prehrávané v digitálnom rámiku na stene pri zemi)
projekcia
objekt