2014
Pýtala som sa blízkych na svoju budúcnosť:
Čo budem robiť? Kde budem žiť? Budem sama? Zmením sa?
Následne som snažila naplniť ich odpovede.
Popri tom som sa radila aj s odborníkmi. Dala som si urobiť osobnostné testy.
Výstupom bola performance spojená s dokumentáciou procesu.
Životopis
Mám 34 rokov. Žijem v Nižnej Polianke v upravenom malom domčeku so záhradkou. Učím výtvarnú na zuške. Moja bývala pani učiteľka už išla do dôchodku, tak som nastúpila na jej miesto. S manželom sme sa vzali po tridsiatke. Pracuje ako lesník. Je to sympaťák vyšší, chudý s hnedými vlasmi a hnedozelenými očami. Je skôr spoločenský, zhovorčivý typ a vždy ma vie rozveseliť. Vo voľnom čase sa venujeme športu ale skôr iba tak rekreačne. Z každého rožka, troška. Chodíme na turistiku, plávať a v zime sa zas radi postavíme na lyže. Mám v ňom istotu, nikdy by ma nepodviedol. Máme spolu dcéru Natálku a čoskoro sa nám narodí syn. Od svojich študentských čias som sa už trochu zmenila. Vlasy mi narástli mám ich po lopatky so svetlým melírom. Keď mi zavadzajú väčšinou si ich zapletám do vrkoča alebo aj do dvoch. Nemám rada konte. Stále však nosím sukničky, uprednostňujem skôr voľnú módu, veselé farby ak nie celkom farebné tak aspoň doplnky ako náušnice. Pracujem ako umelkyňa, popri tom sa venujem organizovaniu výstav umenia, umeleckých workshopov a happeningov pre umeleckú komunitu. Žijeme v byte na bratislavskom sídlisku. Počas víkendov a voľných chvíľ cestujem za prírodou a snažím sa vyvážiť kultúrnu bohatosť mesta s prírodnou bohatosťou hôr. Môj priateľ má podobné profesionálne zameranie ako ja, takže často spolupracujeme. Neviem, úprimne si myslím, že sa venujem tomu čo ma baví. Rada pomáham ľuďom často aj na úkor seba. Časom som sa veľmi nezmenila. Stále mám blízko k prírode, športu a ku kultúre. Do rodného Bardejova sa už asi nevrátim. Krakow je totiž pekné mesto a je to blízko. Je to väčšie kultúrne centrum a na prácu kurátorky oveľa vhodnejšie. Črtá sa mi miesto vo väčšej galérií. Manžel je síce tiež Slovák no pôsobí v Krakowe ako veľvyslanec. Vysoký, štíhly hlavne nehádavý typ, nie ako môj otec. Máme už spolu chlapca. No ja som sa veľmi nezmenila ostala som pri krátkych vlasoch sú lepšie. Páči sa mi naše bývanie v menšom dome blízko Brněnskej priehrady. Živím sa tým, čo som vyštudovala. Tým čo robia umelci po skončení umeleckej školy. Námatkové kšeftíky alebo kurzy. Pracujem aj na nejakých zákazkách, projektoch popri tom ešte vediem kurzy kresby a tak podobne. Stretla som šikovného Čecha, Moraváka. Je designérom a má aj vlastnú firmu. Vďaka tomu, že sa mu celkom darí, je naša rodina zabezpečená. Som rada, že žijem na Vinbargu v blízkosti rodiny. Práca v ZOO ma naozaj baví. No to dochádzanie do Stropkova je nepraktické aj tak vždy lepšie ako pred tým do Košíc. Verím, že Vilo čím skôr dostavia tú Zoo v Bardejove. Starám sa o zvieratá, kŕmim ich. Najviac ma asi bavia surikaty. Mladší brat s partiou mi chodia pomáhať. Doma máme aj andulku. Manžel je hasič, športovec je len o 3cm vyšší ako ja s hnedo- čiernymi vlasy a tmavo- modrými očami. Máme spolu 2 dcéry a chceme ešte syna. Ja som také chlapco- dievča ale vlasy mi už narástli. Splnila som si sen a mám malý domček so záhradou. Pri rozhodovaní som nevylúčila ani krajinu. Bola som dlhší čas v Čechách a chvíľu aj v Poľsku. No v Rusku som sa nikdy nevidela. Neopúšťam svoje predstavy ani kvôli chlapovi. Mám skôr tendencie utekať. Baví ma byť s ľuďmi, pomáhať im, viesť ich rozprávať sa s nimi. Mohla by som pracovať aj s deťmi ale venujem sa hlavne starším ľuďom. Snažím sa navzájom prepájať a spestrovať svet detí a seniorov. Moja práca je ideálna je to možnosť obojstrannej pomoci. Hneť tak ľahko som sa neusadila skúšam rôzne povolania. Úplne na začiatku som skúsila pomôcť otcovi v optike. No neviem si to predstaviť na dlhšie. Rada využívam pri práci remeselné zručnosti, baví ma sa s vecami piplať. Robím niečo ako výtvarku prepojenú s arteterapiou. Do tridsiatky som sa hľadala čo a kto ma osloví. Neponáhľam sa však so zakladaním rodiny. No na šťastie som ho našla. Dokonca východniara, Bardejovčana. Je to človek ktorý nemá problém zobrať batoh a ísť niekde stopom k jazeru alebo prespať niekde na lúke. Má detskú dušu a trochu chlapčenským výraz. On je, že fest šalený. Ultraradikálny východňár , možno by mohol byť aj Rusínom. Zvláštne rozpráva a je vtipný takým spôsobom, že ma to baví. Nie že, posielam ti ružu. Niekedy som mala pocit, že som hľadala androgýna. Vyhovuje mi voľný, neobmedzujúci vzťah bez istoty. Ani jeden z nás sa nebojí niekde zdrhnúť. Má tak 173cm, strapaté, hnedé vlasy nie totálne tmavé ale ani nie blond. Je to extrovert a sangvinik ale vie byť aj ticho a vypočuť ma. Pritom je aj praktický. Dlho to vyzeralo, že sme iba kámoši. Náš vzťah mal dlhší vývoj a plánujeme aj deti ale až potom. Predpokladám že 2 najlepšie s malým vekovým rozdielom aby sa mohli spolu hrať. Buď 2 chlapci alebo chlapec a dievča. Sama sa už dlhšie nijak radikálne nemením. Stratila som trochu z bezstarostnosti a hravosti, som viac unavená čo mi pridáva na vážnosti. Vlasy si nefarbím mám ich po plecia a sem tam nosím aj čelenky. Žijem na Slovensku no prechodne aj v Česku. Aby som bola rodičom na blízku. Mohla ich častejšie navštevovať a pomáhať im. Bývam v prenajatom menšom byte. Už dlhšie ostávam slobodná, no niečo sa mi črtá. Našťastie som už oveľa priebojnejšia. Mojou prioritou je totiž zamestnanie a vlastná rodina. Skúšala som aj podnikať ale je to dosť náročné na moju psychiku. Som dosť šikovná ale podnikať s umením je ťažké. Ľuďom to až tak netreba, je to síce pekné ale drahé, nepraktické, treba to skladovať a ľudia si potom často radšej veci skrášlia sami. Musím sa modliť za to aby som mala správneho, dobrého manžela. Určite nechcem žiť vo voľnom zväzku bez sobáša. Všetko je to ale v Božích rukách, je to jeho vôľa. Pracujem na sebe, zlepšujem sa, spytujem si svedomie a odstraňujem svoje chyby. Naberám skúsenosti a vďaka tomu som kľudnejšia. Mám super muža, ktorý miluje prírodu a je aj dobrým otcom. Máme aj veľkého priateľského, strážneho psa. Zameriavam sa na regionálny rozvoj a zvelebovanie skostnatelého myslenia ľudí. Vo svojich deťoch podporujem výtvarne nadanie a humánny prístup k ostatným ľuďom. Stále som vyznávačka šatičiek, no ťahám to s módou trošku k elegancii. Nosím už znova okuliare, ktoré mi dodávajú šmrnc ;) Košice sú predsa len väčšie. Zvykla som si už na mesto a na možnosti, ktoré ponúka. Chýbalo by mi to. Počas štúdia v Brne som stretla svojho súčasného partnera. Podarilo sa nám mať vlastné deti, dokonca dvojičky. Pracujem v Slovenskej Národnej Galérii . Páči sa mi moja práca kurátorky. Vždy, keď mám možnosť navštevujem svoje rodisko Bardejov. Našla som si spoľahlivého partnera s ktorým dúfam prežijem život podľa vzoru mojich starých rodičov. Ako z otcovej tak aj z maminej strany. Som rodinne založená. Patríme do silnej rodiny v krajine Slovenskej ale stačí nám, byť v strednej vrstve. Výzorovo sa nemením, skrášľovanie a zušľachťovanie nie je mojou prioritou. Naďalej však ostávam sama sebou. Zmeniť sa už nedokážem, som úzkostlivá. Verím len tomu čo sama urobím, zrealizujem. Toť vsjo.
Mám 34 rokov. Žijem v Nižnej Polianke v upravenom malom domčeku so záhradkou. Učím výtvarnú na zuške. Moja bývala pani učiteľka už išla do dôchodku, tak som nastúpila na jej miesto. S manželom sme sa vzali po tridsiatke. Pracuje ako lesník. Je to sympaťák vyšší, chudý s hnedými vlasmi a hnedozelenými očami. Je skôr spoločenský, zhovorčivý typ a vždy ma vie rozveseliť. Vo voľnom čase sa venujeme športu ale skôr iba tak rekreačne. Z každého rožka, troška. Chodíme na turistiku, plávať a v zime sa zas radi postavíme na lyže. Mám v ňom istotu, nikdy by ma nepodviedol. Máme spolu dcéru Natálku a čoskoro sa nám narodí syn. Od svojich študentských čias som sa už trochu zmenila. Vlasy mi narástli mám ich po lopatky so svetlým melírom. Keď mi zavadzajú väčšinou si ich zapletám do vrkoča alebo aj do dvoch. Nemám rada konte. Stále však nosím sukničky, uprednostňujem skôr voľnú módu, veselé farby ak nie celkom farebné tak aspoň doplnky ako náušnice. Pracujem ako umelkyňa, popri tom sa venujem organizovaniu výstav umenia, umeleckých workshopov a happeningov pre umeleckú komunitu. Žijeme v byte na bratislavskom sídlisku. Počas víkendov a voľných chvíľ cestujem za prírodou a snažím sa vyvážiť kultúrnu bohatosť mesta s prírodnou bohatosťou hôr. Môj priateľ má podobné profesionálne zameranie ako ja, takže často spolupracujeme. Neviem, úprimne si myslím, že sa venujem tomu čo ma baví. Rada pomáham ľuďom často aj na úkor seba. Časom som sa veľmi nezmenila. Stále mám blízko k prírode, športu a ku kultúre. Do rodného Bardejova sa už asi nevrátim. Krakow je totiž pekné mesto a je to blízko. Je to väčšie kultúrne centrum a na prácu kurátorky oveľa vhodnejšie. Črtá sa mi miesto vo väčšej galérií. Manžel je síce tiež Slovák no pôsobí v Krakowe ako veľvyslanec. Vysoký, štíhly hlavne nehádavý typ, nie ako môj otec. Máme už spolu chlapca. No ja som sa veľmi nezmenila ostala som pri krátkych vlasoch sú lepšie. Páči sa mi naše bývanie v menšom dome blízko Brněnskej priehrady. Živím sa tým, čo som vyštudovala. Tým čo robia umelci po skončení umeleckej školy. Námatkové kšeftíky alebo kurzy. Pracujem aj na nejakých zákazkách, projektoch popri tom ešte vediem kurzy kresby a tak podobne. Stretla som šikovného Čecha, Moraváka. Je designérom a má aj vlastnú firmu. Vďaka tomu, že sa mu celkom darí, je naša rodina zabezpečená. Som rada, že žijem na Vinbargu v blízkosti rodiny. Práca v ZOO ma naozaj baví. No to dochádzanie do Stropkova je nepraktické aj tak vždy lepšie ako pred tým do Košíc. Verím, že Vilo čím skôr dostavia tú Zoo v Bardejove. Starám sa o zvieratá, kŕmim ich. Najviac ma asi bavia surikaty. Mladší brat s partiou mi chodia pomáhať. Doma máme aj andulku. Manžel je hasič, športovec je len o 3cm vyšší ako ja s hnedo- čiernymi vlasy a tmavo- modrými očami. Máme spolu 2 dcéry a chceme ešte syna. Ja som také chlapco- dievča ale vlasy mi už narástli. Splnila som si sen a mám malý domček so záhradou. Pri rozhodovaní som nevylúčila ani krajinu. Bola som dlhší čas v Čechách a chvíľu aj v Poľsku. No v Rusku som sa nikdy nevidela. Neopúšťam svoje predstavy ani kvôli chlapovi. Mám skôr tendencie utekať. Baví ma byť s ľuďmi, pomáhať im, viesť ich rozprávať sa s nimi. Mohla by som pracovať aj s deťmi ale venujem sa hlavne starším ľuďom. Snažím sa navzájom prepájať a spestrovať svet detí a seniorov. Moja práca je ideálna je to možnosť obojstrannej pomoci. Hneť tak ľahko som sa neusadila skúšam rôzne povolania. Úplne na začiatku som skúsila pomôcť otcovi v optike. No neviem si to predstaviť na dlhšie. Rada využívam pri práci remeselné zručnosti, baví ma sa s vecami piplať. Robím niečo ako výtvarku prepojenú s arteterapiou. Do tridsiatky som sa hľadala čo a kto ma osloví. Neponáhľam sa však so zakladaním rodiny. No na šťastie som ho našla. Dokonca východniara, Bardejovčana. Je to človek ktorý nemá problém zobrať batoh a ísť niekde stopom k jazeru alebo prespať niekde na lúke. Má detskú dušu a trochu chlapčenským výraz. On je, že fest šalený. Ultraradikálny východňár , možno by mohol byť aj Rusínom. Zvláštne rozpráva a je vtipný takým spôsobom, že ma to baví. Nie že, posielam ti ružu. Niekedy som mala pocit, že som hľadala androgýna. Vyhovuje mi voľný, neobmedzujúci vzťah bez istoty. Ani jeden z nás sa nebojí niekde zdrhnúť. Má tak 173cm, strapaté, hnedé vlasy nie totálne tmavé ale ani nie blond. Je to extrovert a sangvinik ale vie byť aj ticho a vypočuť ma. Pritom je aj praktický. Dlho to vyzeralo, že sme iba kámoši. Náš vzťah mal dlhší vývoj a plánujeme aj deti ale až potom. Predpokladám že 2 najlepšie s malým vekovým rozdielom aby sa mohli spolu hrať. Buď 2 chlapci alebo chlapec a dievča. Sama sa už dlhšie nijak radikálne nemením. Stratila som trochu z bezstarostnosti a hravosti, som viac unavená čo mi pridáva na vážnosti. Vlasy si nefarbím mám ich po plecia a sem tam nosím aj čelenky. Žijem na Slovensku no prechodne aj v Česku. Aby som bola rodičom na blízku. Mohla ich častejšie navštevovať a pomáhať im. Bývam v prenajatom menšom byte. Už dlhšie ostávam slobodná, no niečo sa mi črtá. Našťastie som už oveľa priebojnejšia. Mojou prioritou je totiž zamestnanie a vlastná rodina. Skúšala som aj podnikať ale je to dosť náročné na moju psychiku. Som dosť šikovná ale podnikať s umením je ťažké. Ľuďom to až tak netreba, je to síce pekné ale drahé, nepraktické, treba to skladovať a ľudia si potom často radšej veci skrášlia sami. Musím sa modliť za to aby som mala správneho, dobrého manžela. Určite nechcem žiť vo voľnom zväzku bez sobáša. Všetko je to ale v Božích rukách, je to jeho vôľa. Pracujem na sebe, zlepšujem sa, spytujem si svedomie a odstraňujem svoje chyby. Naberám skúsenosti a vďaka tomu som kľudnejšia. Mám super muža, ktorý miluje prírodu a je aj dobrým otcom. Máme aj veľkého priateľského, strážneho psa. Zameriavam sa na regionálny rozvoj a zvelebovanie skostnatelého myslenia ľudí. Vo svojich deťoch podporujem výtvarne nadanie a humánny prístup k ostatným ľuďom. Stále som vyznávačka šatičiek, no ťahám to s módou trošku k elegancii. Nosím už znova okuliare, ktoré mi dodávajú šmrnc ;) Košice sú predsa len väčšie. Zvykla som si už na mesto a na možnosti, ktoré ponúka. Chýbalo by mi to. Počas štúdia v Brne som stretla svojho súčasného partnera. Podarilo sa nám mať vlastné deti, dokonca dvojičky. Pracujem v Slovenskej Národnej Galérii . Páči sa mi moja práca kurátorky. Vždy, keď mám možnosť navštevujem svoje rodisko Bardejov. Našla som si spoľahlivého partnera s ktorým dúfam prežijem život podľa vzoru mojich starých rodičov. Ako z otcovej tak aj z maminej strany. Som rodinne založená. Patríme do silnej rodiny v krajine Slovenskej ale stačí nám, byť v strednej vrstve. Výzorovo sa nemením, skrášľovanie a zušľachťovanie nie je mojou prioritou. Naďalej však ostávam sama sebou. Zmeniť sa už nedokážem, som úzkostlivá. Verím len tomu čo sama urobím, zrealizujem. Toť vsjo.
